Je to zvyk, alebo dravce naozaj na jeseň berú najlepšie? Či je pravdou to prvé, alebo druhé riešiť nebudem. Je však pravda, že i mnohí ortodoxní kaprári na jeseň nenahadzujú na kapra, ale na rybku, a veľa z nich dokonca vytiahne k vode i prívlačové prúty. Vtedy sa na brehu oproti letu rapídne zvýši počet „dravcovchtivých“ rybárov a tým aj úmerne stúpne počet úlovkov.
Ja ako rybár loviaci prívlačou sa vo svojom článku budem venovať práve tomuto spôsobu lovu. Chcel by som vám priblížiť moju taktiku, ktorú využívam hlavne v studenších mesiacoch roka a to počas neskorej jesene a v zime.

Prírodné farby
Rieky majú často práve na jeseň najmenší prietok vody a v mnohých revíroch je voda úplne priezračná. Dravce, ktoré využívajú pri svojom love hlavne zrak (šťuka, ostriež, boleň,…) sú vtedy vo svojom živle. Pred zimou potrebujú nabrať dostatočne veľkú tukovú zásobu, a tak sa v týchto dňoch neprestajne kŕmia a atakujú všetko, čo sa okolo nich pohne. To je našou najväčšou výhodou a dravcom sa to môže stať osudné.
Proti nám však stoji už spomínaná čistá voda a množstvo rybárov pri vode, ktorí sa nemusia správať zrovna najtichšie. V čistej vode ryba dokáže naše umelé nástrahy dokonale rozoznať od tých prirodzených a na tie, ktoré sú výrazne až „cirkusovo” sfarbené, už nereaguje tak ako v lete. Pravda však je, že v niektorých revíroch to môže byť práve naopak. Ja však pri prívlači na jeseň preferujem nástrahy, ktoré dokonale kopírujú korisť dravca v danom revíri.
Používam teda nástrahy vo farbe beličky, jalca, plotice, ale aj farbu samotného dravca (šťuka, ostriež a zubáč sú prirodzení kanibali). V dnešnej dobe sú to hlavne woblery, ktoré sú na nerozoznanie od živých rybiek (či už svojim sfarbením, tvarom telíčka alebo pohybom). To iste platí aj pri gumených nástrahách. Tie majú ešte jednu výhodu navyše a tou je ich mäkké telíčko. Často sa môže stať, že hladný dravec začne gumenú rybku prehĺtať, ako keby bola živá. Na jeseň teda najviac využívam vlastnosti woblerov a gumených rybiek (ripperov a smáčkov). Väčšie twistre nepoužívam skoro vôbec, lebo sa mi v revíroch, ktoré navštevujem, neosvedčili. Inde to tak však nemusí byť.

Bolene majú vynikajúci zrak. V čistej vode preto používam nástrahy podobné ich prirodzenej koristi.

Treba zjemniť
Voda je už o poznanie studenšia ako v lete. Ryba je studenokrvný živočích a má tým pádom obmedzenejší pohyb ako v teplej vode. I zábery už nie sú také razantné ako v lete (výnimka potvrdzuje pravidlo). Preto by sme mali zjemniť celý systém. Ja na jeseň chytám na vlasce s priemerom 0,14 až 0,20 mm a prút používam s vrhacou záťažou 5 – 25 gramov. Záleží však aj od typu nástrahy a cieľovej ryby. Ak idem na šťuky s veľkými nástrahami, alebo profilovo takými, ktoré vo vode vytvárajú veľký odpor (woblery s veľkou lopatkou) tak používam vlasec 0,25 – 0,29 a prút s vrhacou záťažou 10 – 40 g (niekedy až 20 – 80 gramov, ale len pri použití nástrah väčších ako 15 centimetrov a ťažších ako 50 gramov)

Pomaly ďalej zájdeš
Toto príslovie sa hodí aj pre jesenný lov prívlačou. Najviac ma vie pobaviť, keď vidím na jeseň rybára, ktorý točí s kľučkou navijaka, čo mu sily stačia. Tým pádom sa nedostane do blízkosti dravca, a keď aj áno, dravec nestihne včas zareagovať na ponúknutú nástrahu. Keď potom prechytávam miesta, na ktorých už bol a vidí, že odtiaľ ťahám ryby, tak sa snaží dať nástrahu podobnú tej mojej. Keď ani to nepomôže, tak väčšinou ku mne príde s otázkou: „Ako to robíš…..?“ .
Vláčenie teda spomalíme. Budeme chytať prískokmi v blízkosti dna, ale občas vytiahneme nástrahu aj do vrchnejších vrstiev vody. Na tento lov sa najviac hodia gumy. Ak nehrozí, že prídeme o svoju nástrahu, tak ju kľudne môžeme nechať klesnúť až na dno a prestať navíjať. I v slabom prúde sa bude gumená rybka ešte pohybovať (nesmie však byť osadená na príliš veľkom jigovom háku) i bez toho, aby sme sa o to nejako pričinili. Prúd ju bude jednoducho unášať ako zranenú rybku, ktorá je v koncoch so svojimi silami a mohla by byť pre dravca ľahkou korisťou. Takýto pohyb gumenej rybky vie oklamať najmä zubáčov.
Ak nepríde záber v tejto fáze „nevláčenia”, tak sa to môže stať hneď po prvom otočení kľučkou. Jednoducho ryba sa rozhodne zobrať našu nástrahu. Dá sa predpokladať, že ak ju dlhšie prenasledovala a videla v nej ľahkú korisť, tak práve mierne vyštartovanie by mohlo byť tým správnym impulzom.

Gumenné nástrahy sú najlepšie na „prískokové“ prelovenie aj hlbších miest či prúdov.

Ak budeme chcieť použiť pri takomto love woblery, použijeme také, aby nám bez problémov dosiahli dno. Ak bude v revíri hĺbka okolo 2 až 2,5 metra, tak použijeme plávajúce woblery s veľkou lopatkou, ktoré dosiahnu hĺbku 4-5 metrov. Dôvod je jednoduchý. Budeme môcť pracovať pri dne s nástrahou oveľa pomalšie ako s woblerom, ktorý je stavaný maximálne na hĺbku, v ktorej lovíme. Postupujeme rovnako ako pri gumách, len s tým rozdielom, že nástrahu nenecháme klesnúť na dno, ale ju tam musíme dotiahnuť (pri plávajúcich wobleroch). Pri vláčení potom robíme prestávky, pri ktorých necháme nástrahu trocha vystúpiť odo dna.
Pri niektorých wobleroch a pri určitej sile prúdu sa môže stať, že sa odo dna ani nepohnú aj keď nebudeme vôbec navíjať. Vtedy, ak chceme, aby vystúpili vyššie do stĺpca, musíme použiť špičku prútu. Verte mi, neďaleko stojaca šťuka alebo zubáč sa nebude dlho prizerať tomuto divadlu. Pri potápavých wobleroch postupujeme rovnako ako pri gumách.

Trpezlivosť nadovšetko
Ak sme v lete chodili okolo vody ako pobláznení a prechytali sme desiatky sľubných miest, teraz budeme loviť úplne opačne. Zameriame sa na tie miesta, ktoré dobre poznáme a trpezlivo budeme prechytávať každý centimeter štvorcový dna – hlavne v okolí prekážok. Môže sa stať, že až pri 15-tom či 20-tom náhode na jedno a to isté miesto sa dravec rozhodne zabrať. V tomto období ich treba niekedy doslova prosíkať, aby zabrali. Pri cca trojhodinovom love by sme nemali vystriedať viac ako tri či štyri miesta – na jednom mieste sa budeme snažiť chytať aspoň 45 až 60 minút.

Sústreďte sa na horúce miesta pri prekážkach.

To isté platí aj pre nástrahy. Obmedzíme ich výmenu na 20 – 30 minútové intervaly, alebo nemeníme vôbec. Nástrahe treba veriť, iba tak sa nám môže odvďačiť úlovkami.
Dúfam, že sa vám môj článok páčil a nájdete v ňom aspoň niečo, čo by vám mohlo pomôcť pri oklamaní viacerých dravcov. Musí sa však zachovať rovnica: čím viac rýb chytíte, tým ich musíte viac aj pustiť.